Kto vlastne riadi Bitcoin, keď nemá majiteľa ani šéfa?

Bitcoin nemá centrálnu banku, predstavenstvo ani generálneho riaditeľa. Neexistuje ani spoločnosť, ktorá by vlastnila jeho sieť a mohla jednostranne rozhodnúť, aké pravidlá budú od budúceho týždňa platiť. Napriek tomu sa Bitcoin od svojho vzniku vyvíja, jeho softvér dostáva nové funkcie a z času na čas sa menia aj niektoré pravidlá fungovania siete. Ponúka sa teda pomerne jednoduchá otázka: kto o týchto zmenách rozhoduje?

Pre bežného investora môže celý systém pôsobiť na prvý pohľad podobne ako iné technologické projekty. Existuje Bitcoin Core, teda jeden z najrozšírenejších softvérov na prevádzku bitcoinového uzla, existujú jeho vývojári, ťažiari, veľké kryptomenové burzy a dnes tiež finančné inštitúcie spravujúce bitcoinové fondy. Žiadna z týchto skupín však Bitcoin sama o sebe neovláda. Práve nemožnosť sústrediť rozhodovaciu právomoc do rúk jednej inštitúcie je totiž jedným zo základných princípov celej siete.

Bitcoin nemá vedenie, ktoré by mohlo jednoducho zmeniť pravidlá

Bitcoin funguje ako decentralizovaná sieť počítačov, ktoré sa riadia spoločnými pravidlami. Dôležitou súčasťou tejto infraštruktúry sú takzvané plné uzly čiže full nody. Tie uchovávajú a overujú blockchain a samostatne kontrolujú, či sú nové bloky a transakcie v súlade s pravidlami, ktoré daný softvér uznáva.

Každý plný uzol nezávisle overuje bloky a do svojej verzie blockchainu prijíma iba tie, ktoré považuje za platné. Ak rôzne uzly používajú rovnaké pravidlá a prijímajú rovnaké bloky, nachádzajú sa vo vzájomnom konsenze.

To je podstatný rozdiel napríklad oproti banke alebo technologickej spoločnosti. Ak banka zmení podmienky svojho produktu alebo prevádzkovateľ sociálnej siete vydá aktualizáciu aplikácie, bežný používateľ má len obmedzené možnosti, ako sa zmene brániť. Pri Bitcoine musí prevádzkovateľ uzla novú verziu softvéru sám prijať.

Vývojári Bitcoin Core dokonca tento princíp považujú za natoľko zásadný, že softvér zámerne nepoužíva automatické aktualizácie. Vo vyhlásení Bitcoin Core vývojári vysvetľujú, že používatelia majú mať možnosť sami rozhodnúť, akú verziu softvéru prevádzkujú. Vývojársky tím podľa toho istého dokumentu nerozhoduje o pravidlách konsenzu - používatelia sa zúčastňujú siete práve tým, že si sami vyberajú softvér, ktorý budú používať.

Vývojári majú vplyv, ale nemôžu ostatným nič nariadiť

Vývojári samozrejme zohrávajú v ďalšom smerovaní Bitcoinu veľmi dôležitú úlohu. Opravujú chyby, zvyšujú efektivitu softvéru alebo prichádzajú s novými funkciami. Ich postavenie je však iné než napríklad u programátorov bežnej komerčnej aplikácie. Môžu zmenu vytvoriť a ponúknuť ostatným, nemôžu však sieť prinútiť, aby ju začala používať.

Významnejšie návrhy týkajúce sa Bitcoinu často prechádzajú systémom Bitcoin Improvement Proposals, známym pod skratkou BIP. Ide v podstate o štandardizovaný spôsob, ako verejne opísať navrhovanú zmenu, jej fungovanie a technické dôsledky.

Samotné vytvorenie BIP však neznamená, že bolo o niečom rozhodnuté. Súčasné pravidlá procesu Bitcoin Improvement Proposals priamo upozorňujú, že BIP nepredstavuje automaticky konsenzus bitcoinovej komunity ani odporúčanie na zavedenie danej zmeny. Niektoré návrhy môžu byť prijaté, iné môžu zostať iba na papieri. Neexistuje žiadny výbor ani iný formálny rozhodovací orgán, ktorý by mal právomoc povedať, že určitý návrh sa od určitého dátumu stáva povinným pravidlom celej siete.

Vývojári teda môžu povedať: takto by podľa nás mohol Bitcoin fungovať lepšie. Potom však musia presvedčiť ostatných účastníkov ekosystému, že má zmysel zmenu prijať.

Ťažiari zabezpečujú sieť, ani oni ju však neovládajú

Silné postavenie majú aj ťažiari. Ich zariadenia vynakladajú výpočtový výkon pri procese Proof of Work, vytvárajú nové bloky a rozhodujú napríklad o tom, ktoré z čakajúcich platných transakcií do bloku zahrnú. Bez ťažiarov by Bitcoin v dnešnej podobe fungovať nemohol.

To však neznamená, že môžu svojvoľne meniť jeho pravidlá. Predstavme si napríklad, že by ťažiar vytvoril blok a pripísal si v ňom vyššie množstvo nových bitcoinov, než mu podľa platných pravidiel patrí. Takýto blok môže rozoslať do siete, plné uzly ho však pri kontrole označia za neplatný a odmietnu ho.

Ťažiari teda vytvárajú bloky, avšak nemajú automatickú právomoc určiť, čo je platný bitcoinový blok. Tú podmienky siete odvodzujú od pravidiel, podľa ktorých jednotlivé uzly bloky overujú. Rovnako tak samotné množstvo výpočtového výkonu nedáva ťažiarovi možnosť jednostranne zvýšiť maximálny počet bitcoinov alebo zmeniť ďalšie zásadné vlastnosti protokolu.

V niektorých prípadoch ťažiari prostredníctvom vyťažených blokov signalizujú podporu navrhovaným aktualizáciám, čo môže pomôcť pri ich aktivácii. Ani tento mechanizmus však neznamená, že by ťažiari fungovali ako parlament Bitcoinu a jednoducho hlasovali o jeho budúcnosti.

Ani prevádzkovatelia uzlov nemajú jednoduchý hlasovací systém

Z toho by sa mohlo zdať, že skutočnými vládcami Bitcoinu sú prevádzkovatelia full nodov. Ani také jednoduché to však nie je. Bitcoin nefunguje podľa zásady „jeden uzol, jeden hlas". Keby to tak bolo, ktokoľvek by mohol spustiť tisíce nových uzlov a získať zdanlivú väčšinu.

V praxi je preto dôležitejší širší ekonomický konsenzus. Popri prevádzkovateľoch nodov sa na ňom nepriamo podieľajú používatelia, ťažiari, burzy, prevádzkovatelia peňaženiek, obchodníci, platobné služby alebo finančné inštitúcie. Ak by došlo k zásadnému rozporu a časť siete by začala používať iné pravidlá než zvyšok, môže sa blockchain za určitých okolností rozdeliť.

Práve tu sa často používajú pojmy soft fork a hard fork. Soft fork predstavuje sprísnenie pravidiel spôsobom, ktorý môže zachovať kompatibilitu so staršími verziami softvéru. Hard fork naopak umožňuje bloky alebo transakcie, ktoré by podľa predchádzajúcich pravidiel neboli považované za platné, a môže preto viesť k vzniku dvoch vzájomne nekompatibilných sietí.

V takom okamihu už nerozhoduje iba technológia. Dôležitú úlohu začína zohrávať aj ekonomika. Ktoré aktívum budú burzy označovať ako BTC? Ktorú sieť budú používať peňaženky? Kde zostanú používatelia, kapitál, vývojári a ťažiari? Samotná možnosť vytvoriť inú verziu Bitcoinu totiž ešte neznamená, že ju trh bude za Bitcoin skutočne považovať.

Spor z roku 2017 ukázal, ako zložito sa konsenzus hľadá

Dobre je to vidieť na jednom z najväčších sporov v histórii Bitcoinu. V roku 2017 časť významných spoločností a ťažiarov podporovala plán známy ako SegWit2x, ktorého súčasťou malo byť zvýšenie veľkosti bitcoinových blokov prostredníctvom hard forku. Projekt mal výraznú podporu medzi niektorými veľkými firmami aj ťažobnými poolmi, napriek tomu sa proti nemu postavila časť vývojárov a používateľov.

Nakoniec k plánovanému hard forku vôbec nedošlo. Jeho organizátori niekoľko dní pred plánovanou zmenou oznámili, že plán pozastavujú, pretože sa nepodarilo získať dostatočne široký konsenzus.

Táto epizóda dobre ukázala, prečo je ťažké určiť jedného „vládcu" Bitcoinu. Ani podpora veľkej časti ťažiarskeho priemyslu a významných spoločností sama o sebe nestačila na to, aby sa kontroverzná zmena automaticky stala novým štandardom.

Mohol by niekto zvýšiť limit 21 miliónov bitcoinov?

Pre investora je zrejme najzaujímavejšou otázkou, či je možné rovnakým spôsobom zmeniť aj jednu z najslávnejších vlastností Bitcoinu - obmedzenie jeho celkovej ponuky približne na 21 miliónov mincí.

Čisto technicky zmeniť tento parameter možné je. Bitcoin je softvér a programátor môže vytvoriť jeho upravenú verziu, ktorá bude dovoľovať vznik napríklad 22, 30 alebo 100 miliónov bitcoinov. To však ešte neznamená, že tým zvýšil ponuku BTC používaného súčasnou sieťou.

Existujúce uzly by bloky vytvárajúce viac bitcoinov, než dovoľujú ich konsenzuálne pravidlá, odmietali. Aby teda vyššia maximálna ponuka začala platiť pre sieť, musela by zmenu prijať dostatočne významná časť bitcoinového ekosystému. Ak by jedna skupina trvala na súčasných pravidlách a druhá prijala novú menovú politiku, mohlo by výsledkom byť rozdelenie siete na dve rozdielne aktíva.

A práve tu sa dostávame k možno najdôležitejšej ochrane limitu 21 miliónov bitcoinov. Nie je nezmeniteľný preto, že by číslo 21 miliónov nešlo v programovacom kóde upraviť. Je odolný predovšetkým preto, že účastníci siete majú veľmi silnú ekonomickú motiváciu súčasnú vzácnosť Bitcoinu zachovať.

Držiteľ, ktorý vlastní BTC práve okrem iného kvôli jeho obmedzenej ponuke, môže mať záujem na zachovaní limitu 21 miliónov bitcoinov. Ak by časť komunity vytvorila novú vetvu s vyššou emisiou, pôvodná sieť s limitom 21 miliónov by mohla pokračovať ďalej. Trh by potom prostredníctvom ceny a používania oboch aktív mohol do určitej miery ukázať, ktorej verzii prikladá väčšiu hodnotu.

Bitcoin nie je firma ani klasická demokracia

Pri vysvetľovaní jeho riadenia preto zlyhávajú jednoduché prirovnania. Bitcoin nie je firma, pretože nemá generálneho riaditeľa, vlastníka ani predstavenstvo. Nie je štát, pretože nemá vládu alebo parlament. A nejde ani o klasickú demokraciu, v ktorej by každý majiteľ BTC získal počet hlasov zodpovedajúci množstvu mincí vo svojej peňaženke.

Presnejšie je Bitcoin chápať ako sieť založenú na súbore pravidiel, ktorá dobrovoľne prijíma veľké množstvo nezávislých účastníkov. Vývojári môžu navrhovať a programovať zmeny, ťažiari vytvárajú bloky a zabezpečujú blockchain, plné uzly kontrolujú ich platnosť a celý ekonomický ekosystém svojimi individuálnymi rozhodnutiami ovplyvňuje, akú verziu siete skutočne používa a akú ekonomickú hodnotu jej prisudzuje.

Žiadna z týchto skupín pritom nemá absolútnu moc. Vývojári bez používateľov svoj nový softvér nepresadia, ťažiari nemôžu prinútiť uzly prijímať neplatné bloky a samotný prevádzkovateľ uzla zase nemôže určiť, akú ekonomickú hodnotu bude mať sieť, ktorej pravidlá si vybral.

Prečo by to malo investora zaujímať?

Na prvý pohľad môže otázka riadenia Bitcoinu pôsobiť ako technický detail, v skutočnosti však priamo súvisí s jeho investičnou tézou. Majiteľ akcií musí počítať s tým, že vedenie firmy môže vydať nové akcie, zmeniť stratégiu alebo urobiť zlú akvizíciu. Držiteľ klasickej meny zase nemá kontrolu nad tým, ako bude centrálna banka v budúcnosti nastavovať menovú politiku.

Bitcoin sa od týchto modelov líši tým, že zmena jeho najdôležitejších konsenzuálnych pravidiel nie je závislá od rozhodnutia jedného vedenia alebo úradu. Vyžaduje podstatne širšiu zhodu medzi rôznymi účastníkmi siete, ktorí zároveň nemusia mať rovnaké záujmy.

Ani tento systém samozrejme nezaručuje, že sa Bitcoin nikdy nezmení alebo že sa jeho komunita nikdy nedostane do konfliktu. Naopak práve spory z minulosti ukazujú, že dosiahnutie konsenzu môže byť obtiažne. Pre investora je však dôležité, že neexistuje jediný človek, ťažiar, vývojár alebo firma, ktorí by mohli ráno rozhodnúť, že bude popoludní Bitcoin fungovať podľa iných pravidiel.

Odpoveď na otázku, kto Bitcoin riadi, je preto nezvyčajne zložitá: nikto, a zároveň do určitej miery všetci, ktorí sa na jeho fungovaní podieľajú. Vývojári môžu zmeny navrhovať, ťažiari ich podporovať, prevádzkovatelia uzlov prijímať alebo odmietať a používatelia spolu s trhom nakoniec ovplyvňujú, ktorej verzii siete prisúdia ekonomickú hodnotu.

Práve absencia jedného šéfa pritom nie je nedostatkom Bitcoinu. Naopak, je jednou z jeho základných vlastností.

Obsah tohto článku slúži iba na informačné účely a nepredstavuje investičné poradenstvo ani odporúčanie na nákup konkrétneho aktíva. Investície do kryptoaktív sú spojené s vysokým rizikom. Hodnota kryptomenových aktív môže klesať aj rásť a môžete prísť o celú investovanú sumu. Kryptoaktíva nie sú chránené schémami záruky vkladov. Minulé výnosy nie sú zárukou budúcich výsledkov.