Kúpili si bitcoiny „len tak pre zábavu“. Dnes sú z nich milionári. Štyri skutočné príbehy z počiatkov kryptomien

Dnes sa Bitcoin javí ako etablované investičné aktívum, okolo ktorého sa točia burzovo obchodované fondy, veľké finančné inštitúcie a globálne regulačné orgány. V počiatočných rokoch však išlo skôr o internetový experiment pre úzku komunitu technologických nadšencov, libertariánov a špekulantov ochotných riskovať. Práve v tomto období sa objavili príbehy ľudí, ktorí nakúpili bitcoiny v ranom štádiu, často bez jasného plánu, a časom zbohatli. Zároveň však treba povedať, že išlo o mimoriadne riskantné stávky v prostredí, ktoré bolo divoké, slabo regulované a náchylné na prudké poklesy cien.

Študent, ktorý úplne zabudol na svoj nákup

Jedným z najznámejších príbehov z raného obdobia bitcoinu je príbeh nórskeho študenta Kristoffera Kocha. V roku 2009 narazil na Bitcoin pri písaní svojej diplomovej práce o šifrovaní a zo zvedavosti za neho utratil 150 nórskych korún, čo bolo približne 27 dolárov. V tom čase kúpil 5 000 bitcoinov a potom na celú vec prakticky zabudol. K svojmu účtu sa vrátil až po mediálnej vlne okolo Bitcoinu v roku 2013, keď zistil, že jeho starý experiment má hodnotu okolo 886 tisíc dolárov. Podľa denníka The Guardian neskôr časť týchto prostriedkov použil na kúpu bytu v Osle.

Kochov prípad dokonale ilustruje, ako odlišne fungoval Bitcoin v čase, keď ešte neupútal pozornosť širokej verejnosti. Nebola to premyslená investičná stratégia, ale skôr technická zvedavosť, ktorú väčšina ľudí v tom čase považovala skôr za okrajový experiment než za potenciálny prostriedok uchovávania hodnoty.

Dvanásťročný chlapec, ktorý vsadil peniaze svojej babičky

Ďalším často spomínaným príbehom je príbeh Erika Finmana, ktorý v roku 2011 kúpil bitcoiny vo veku dvanástich rokov. Podľa Business Insider investoval 1 000 dolárov, ktoré dostal od svojej babičky, v čase, keď bola cena jedného bitcoinu okolo 10 až 12 dolárov. Finman neskôr tvrdil, že sa stal bitcoinovým milionárom vo veku osemnásť rokov a v roku 2019 vlastnil približne 446 bitcoinov v hodnote okolo 4,5 milióna dolárov.

Jeho príbeh sa v médiách tiež dobre predával – mladý rebel, ktorý sa vzoprel tradičnému školskému systému, stavil na novú technológiu a vyhral. Avšak aj v tomto prípade platí, že dôležitý nebol len samotný nákup, ale hlavne načasovanie a ochota držať extrémne volatilné aktívum v čase, keď veľká časť trhu ešte nemala tušenie, čím sa Bitcoin stane.

Od nákupu za 115 dolárov po Lamborghini

Menej „náhodný“, ale o to symbolickejší je príbeh Petera Saddingtona. Saddington kúpil bitcoiny v roku 2011 za 115 dolárov a v roku 2017 ich použil na nákup Lamborghini Huracán. Sám povedal, že to bol aj pokus upriamiť pozornosť na svoju spoločnosť a na kryptomeny vo všeobecnosti.

Na rozdiel od príbehu o zabudnutej digitálnej peňaženke sa tu Bitcoin už neobjavuje ako kuriozita, ale ako nový aktívum, ktoré sa postupne stávalo súčasťou verejného imidžu. Lamborghini sa predsa len stalo takmer memom v krypto komunitě a symbolom rýchlo zarobených peňazí a okázalého úspechu. Saddingtonov príbeh tak ukazuje aj druhú fázu bitcoinového boomu – od technickej kuriozity k viditeľnému statusu.

Rodina, ktorá predala takmer všetko

Veľa pozornosti na seba upútal aj holandský podnikateľ Didi Taihuttu, neskôr známy ako tvár takzvaného „Bitcoin Family“. Agentúra Reuters v roku 2018 informovala, že Taihuttu a jeho rodina predali prakticky všetko, čo vlastnili – vrátane svojho podniku, domu, áut a dokonca aj hračiek – a presťahovali sa do tábora „digitálnych nomádov“ v Thajsku. V tom čase tvrdil, že svoje rozhodnutie neľutuje a že jeho portfólio zostalo ziskové.

Taihuttov príbeh sa od predchádzajúcich líši v jednom kľúčovom bode – nešlo o zabudnutý nákup za pár dolárov, ale o vedomú a veľmi radikálnu stávku na budúcnosť bitcoinu. Je dôležité to spomenúť, pretože príbehy o „ľuďoch, ktorí zbohatli náhodou“ niekedy zakrývajú skutočnosť, že niektorí z prvých víťazov bitcoinu podstúpili mimoriadne osobné a finančné riziko.

Tieto príbehy sú lákavé. Nie sú však návodom

Príbehy raných bitcoinových milionárov sa čítajú veľmi dobre, pretože v sebe spájajú náhodu, odvahu a silný kontrast medzi „vtedy“ a „teraz“. Zároveň však ľahko vytvárajú dojem, že podobný výsledok môže zopakovať takmer každý, kto príde včas.

Rovnako dôležitá je skutočnosť, že infraštruktúra okolo kryptomien dlho pripomínala „Divoký západ“. Burzy boli slabo regulované, čelili hackerským útokom a investori často nemali takmer žiadnu ochranu. Z dnešného pohľadu sa príbehy o zbohatnutí na bitcoine javia ako fascinujúca kronika doby, keď sa okrajová technológia mohla stať zdrojom obrovského bohatstva, ale rovnako ľahko aj zdrojom bolestných strát.